parížská móda

Na rozdiel od prostých ľudí, kteorí majú jeden a ten istý odev skoro po celý život, šľachta má oblečenie pre každú príležitosť, nech už je to do záhrady, na cesty, do spoločnosti, na tanec, alebo na lov či hry v prírode.

Krása sa teraz stáva nevyhnutným základom človeka každého veku – krása musí byť ohromujúca, veľkolepá a rafinovaná v drobných detailoch. Šľachta začína strácať pojem o okolitom živote všetkých obyčajných ľudí a uzaviera sa do vlastného sveta v ohromných zámkoch s veľkými prezdobenými záhradami a neuveriteľným množstvom zámockých komnát, všemožných salónov a divadiel. V takom prostredí nepoznajú šľachtické rodiny po celé generáce ani náznak nedostatku. Väčšina z nich má niekoľko vlastných zámkov na každé ročné obdobie.

Zámky sú stavané na rôznych miestach, zvolených podľa vyhovujúcich a príjemných podmienok. Všetko umenie sa teraz orientuje prevažne na svetský život, zobrazujú sa takzvané galantné scény, na ktorých sú vždy zachytené veselé spoločnosti pri hrách v záhradách alebo v zámockých komnatách.

Rozmarnosť šľachticov je poháňaná modnymi návrhármi, ktorí majú absolútne voľné pole pre svoju vlastnú fantáziu a slúžia im temer neobmodzené prostriedky na ich tvorbu. (Najznámejšia bola modistka Rose Bertin. Tá bola nazývaná ministrom módy – v podstate ovládala život Márie Antoinetty).

 

 


 

Neúmernosť a predimenzovanosť sa teraz stávajú obľúbeným trendom. Kabátce mužov se vystužujú kosticami alebo voskovým plátnom, aby odstávali podobne ako mohutné sukne dám. Pod týmito sukňami je totiž spočiatku kopulovitá krinolína, zhotovená z piatich radov obručí. Tie sa smerom do pásu zmenšujú a tvoria akýsi podperný systém, ktorý značne štylizuje celú postavu. Zadok je takto mierne zdvihnutý, ako by bola dáma v jemnom predklone. Ruky si mohla potom pohodlne oprieť o vlastnú sukňu. V dobe Ľudovíta XVI. dostáva krinolína oválny obrys a stáva sa tak aj širšia.

Ak chcete vyzerať ako čerstvá a farebná jar, je to možné! Ale aby ste sa stali takto dokonalým umeleckým dielom, musíte bohužiaľ podstúpiť niekoľkodennú kúru nekonečného skrášľovania ačesania obrej parochne. Príprava spoločenského odevu je veľmi nákladná a zdĺhavá. Vyžaduje tiežveľkú dávku trpezlivosti a opatrnosti nositeľa. Za vlády Ľudovíta XVI. je tento “jarný” účes veľmi módny. Je naň treba špeciálne tvarované sklenené fľaštičky, do ktorých sa naleje trocha vody a naaranžujú farené kvetiny. Jar uprostred nasneženého bieleho púdru pôsobí predsa očarujúcom dojmom, alebo vari nie?:-)

 

 


 

 

Takže si predstavte, že v takto náročnom účese musíte stráviť niekoľko nocí, spíte v sede a po ruke máte škrabátko proti všiam a inej hávedi. Líčenie je tiež veľmi zložité a je ním možné temer zastrieť skutočný vek. Kvôli tomu sa ale bohužiaľ nemôžete ani tak často kúpať a vďaka silným parfémom, prehlušujúcim odporný zápach špiny a potu, takto vydržíte celé týždne aj mesiace a niektorí “zdatní jedinci” aj pol roka!

Cestovanie vo vtedajšej dobe bolo tiež trocha náročnejšie – predstavte si, že vám musia účes, líčenie a zložitá róba vydržať cestou cez pol Francúzska až do Versailles. Kočiare idú prakticky krokom, aby bolo zaručené vaše pohodlie. Trúfam si tvrdiť, že aj cez príšernú hygienu a zložité podmienky, mohol byť tento zvláštne precitlivelý, vyumelkovaný a hravý spôsob života veľmi príjemný.